Duben 2014

28/Apríl 2014

28. dubna 2014 v 21:05 | Cathy |  Diary
Viete, ja som bola so sebou celý život viac menej vždy spokojná. S výzorom myslím. Ono človek si na seba za tých už skoro 18 rokov celkom zvykne a konieckoncov, ak sa nemáme radi sami ako nás môže mať rád niekto iný?
To, že som nikdy nebola dokonalo chudá je fakt. Ani s priemernou postavou. Ale za vyslovene tlstú by som sa neoznačila, mám konfekčnú veľkosť 38/M, čo je podľa mňa úplný normál.
Prešla som si za svoj život viacerými obdobiami. Decká bývajú hnusné a koho obišlo vysmievanie a šikanovanie tak tomu úprimne gratulujem, lebo vám to dodrbe pol detstva.

aha aha. Ninku som fotila s mojím batohom, pekný je, že? Aneb v ten istý deň fotené ako tieto

21/Apríl 2014

21. dubna 2014 v 15:45 | Cathy |  Diary
Na úvod pár slov k fotke. Liezli sme na Zochovu (zatvorené pôrodnica. Ale nič tam dokopy nie je, na Bezručovej to stojí za to. Ale o Urban Exploringu sa chystám článok napísať zvlášť) Že vraj sa tam tvárim ako Cassie. Čo mi lichotí pretože som ju mala rada, aj keď povahovo sa cítim viac ako Pandora...vlastne by som mohla priamo nadviazať na tému, ktorú som pôvodne chcela.


Nebolo by vlastne od veci napísať niečo o sebe, či? Pôvodne som chcela napísať siahodlhý článok so všetkými podrobnosťami, proste sa trochu vyplakať, ale načo, že?
Som šťastná. A to je jedna z najpodstatnejších vecí v živote. Aj keď...bola som šťastná stále? Nemyslím si.
Odjakživa som bola od veci hlavne čo sa týka kolektívu, aby sme sa pochopili, nemala som veľa kamarátov, vždy som skončila s "outsidermi". Nebolo by to tým, že som zakríknutá, práve naopak, a možno to každému vadilo (alebo stále aj vadí), že priveľa rozprávam.

Ono sa to všetko začalo meniť niekedy v siedmom, alebo ôsmom ročníku. Teda, pre mňa to bol obrovský skok. Prišlo nové dievča, s ktorým som sa začala baviť, potom jej kamarátka, začala som sa baviť s ďalším dievčatom a ono z toho vznikla na základnej akási naša "štvorka" /ktorá bola častejšie rozdelená na dvojku a dvojku, ale whatever, pointa je, že sme sa spolu tak nejak všetky bavili/. Začala som počúvať normálnu hudbu /Rihannine CDčko skončilo v skrini/, chodievať viac von, ale ako tie dva roky rýchlo ubehli a ja som sa dostala na strednú uvedomila som si, aké to bolo celé falošné. Z ich strany, nie z mojej. Ak máte, alebo ste mali najlepšiu kamarátku, viete, že ak jej poviete, že je pyča, začne vám nadávať ešte horšie. A potom sa na tom spolu zasmejete. To je vlastne len také nevinné doťahovanie, lenže moja potreba sa s niekým baviť bola taká zúfalá, že som si vôbec nevšimla ako strašne ma ponižovali a utláčili. Ono to nebolo šikanovanie, skôr akýsi psychický nátlak...vždy som bola ja tá, ktorá nemala pravdu, bola sprostá a nič nevedela.

Ako som prišla na strednú neskutočne mi chýbala základná. Nechápem to doteraz, pretože som ju nenávidela. Preplakala som si veľa nocí do vankúša kým som si našla kamarátov. A teraz? Nemenila by som za nič na svete. Mám úžasnú školu, profesorov a spolužiakov. To je také naše ísť s profesorom poobede na pivo.
Začali sa mi plniť sny, naučila som sa byť sama sebou a postaviť sa za to čo chcem. A moje neustále rozprávanie začína byť skôr výhodou ako hendikepom.

A ja vlastne chcem len povedať, že som šťastná.

19/Apríl 2014

19. dubna 2014 v 22:11 | Cathy |  Fotky
Sedím tu sama, dážď mi klope na okno a vietor ma chladí na pleciach. Fajčím posledné cigarety a prehliadam si staré fotky. Čítala som výstižný citát: "The person tryin' to make everyone happy is the most lonely." Smutná pravda. V podstate. Ja som šťastná. Vždy som bola. A teraz by som mala byť šťastnejšia ako ktokoľvek iný. Ale ten pocit prázdnoty akosi nemizne. Niekde hlboko vnútri a vyplaví sa vo chvíľach ako je táto. Škoda, že to nikto nevie. Že si to nikto nikdy nevšimne, pretože ja som tá, ktorá si vždy zo seba robí srandu, je vždy ironická a veselá. Aj keď sa tak niekedy netvárim. Som. Ono to na mňa dolieha len raz za čas. A dá sa to prežiť. Ja sa vlastne nesťažujem.